V partnerskom vzťahu sa často dostávame do bodu chladu bez úcty, podpory do bodu pohŕdania a iskra priťahovania sa mení na odpudivú. Vzniká hlučný požiar alebo tiché dusno. To ma upozorňuje na fakt, že práve zlyhala komunikácia, zväčša na oboch stranách.

Ako z toho rýchlo von?

Potrebujem svoje zranené a pobúrené alebo utlmené “Ja” dostať do úrovne pokory, porozumenia, vďačnosti a dôvery. Teda pracovať so svojimi emóciami.
Riešení je veľa a ja vyberám jedno, ktoré mám veľmi rada. 😉

Kuriózna prirodzenosť ?

Rýchla možnosť, pokiaľ ste v takzvanom “talianskom vzťahu či rozpoložení” je animálne vypovedanie – neverbálna komunikácia.
Slová, používané zväčša ako zbraň, vedia veľmi ľahko zraniť, pokiaľ nepoznáme alebo nechceme používať pravidlá vedomej komunikácie.
Ak sa ale oproti sebe postavíme a začneme na seba kričať a jačať iba “zvieracie zvuky bez slov” danej emócie, nastane veľmi rýchla zmena. Chce to trochu odvahy alebo možno ignorancie myšlienok: “Čo si pomyslia ostatní?“, no výsledok stojí za to.

Príklad so synom.

Túto techniku mám vyskúšanú aj so svojím synom (10,5r): napríklad, keď bol na mňa nahnevaný a mal chuť do všetkého biť a trieskať. Zahriaknuť ho by znamenalo potlačenie jeho emócie, nezahriaknuť by znamenalo, že môže zničiť byt, či zaútočiť na mňa. A tak som ho navnadila nech to vykričí, až zdola, zpodbruška, ako sa len dá. Doslova som ho vyprovokovala. Z hnevu sa do pár sekúnd dostavil pocit smútku – plaču a ľútosti, ktorá pomaly prešla do úplného pokoja – ticha a nakoniec znovu prechádzala našimi srdiečkami láska. Blokujúca energia odišla. Do dvoch minút sme sa znovu objímali. Vrátila sa pokora, porozumenie, chuť spolupracovať a počúvať jeden druhého. Láska tiekla priehrštím a on aj zabudol, čo ho tak trápilo. Zrazu videl všetko z iného uhla pohľadu. A ja som vedela, že zabudnuté znamenalo, že emočná stopa z tela odišla.

Čo som robila ja?

Počas celého procesu som zhlboka dýchala a vnímala stabilitu v mojom tele. Bola som prítomná, pokojná a sledovala som, čo sa deje na druhej strane bez posúdenia.

 

Čo táto technika prináša mne a vzťahu?

Je to najrýchlejšia cesta zbavenia sa nabraného emočného stresu, akú poznám. A zároveň sa žiadne meče myšlienkových urážok nevrývajú do toho, kto stojí oproti. Prečo? pretože bez slov ide len prúd emócie, ktorý nemá ostré hroty konkrétnych myšlienok. Tie nás často nútia brániť sa, reagovať späť a vzniká boj, ktorý nikam nevedie. Oboch nás to vysilí a zväčšuje sa priepasť chladu medzi nami.
No pri animálnom – zvieracom prejave je to opačne, odíde von vnútorné odpudivé napätie emočného stresu a veľmi veľa krát zoberie zo sebou viac ako len hnev z danej situácie.
A keď je pole vyčistené, láska môže prúdiť a tvoriť nové. Tu je vhodné, aby každý z nás porozmýšľal nad otázkou: “Čo by som mohol/la urobiť inak, aby sme sa k takejto situácii už nedostali?” a podeliť sa so svojimi nápadmi, či zisteniami. Každý sám za seba. Alebo spontánne skočte do vášnivého, či vedomého milovania s partnerom/rkou  a k tejto dôležitej otázke sa dostať až neskôr. 😉

Čo ak nemôžem na druhú osobu kričať?

Ak mám v tele emočným stres a uvedomím si ho neskôr, napríklad až keď sa vrátim domov alebo si nemôžem dovoliť na druhú osobu hulákať, môžem si pomôcť inak:

❤️ vykričať sa do vankúša
❤️ dať si kúpeľ vo vani so soľou a poprosiť vodu o odňatie
❤️ búchať do matraca či rúbať drevo
❤️ vykričať sa počas jazdy autom, a potom vyvetrať
❤️ maľovať či čmárať to, čo práve lezie von
❤️ vytancovať a vytriasť z tela von všetko, čo sa naskladalo atď.

Na konci vrátiť svojou myšlienkou danej osobe to, čo je jej. Neposielať reakciu, iba vrátiť jej energiu so slovami “ďakujem, neprosím si”.

Moje telo reaguje pri vypúšťaní úplné prirodzene, takže sa často začne jemne chvieť, či triasť, alebo mi idú slzy, mám potrebu ísť na veľkú toaletu, a občas mi je zle od žalúdku, až dokiaľ to nevydám hlbokým zvukom z tela von. 😀

Naše telá sú veľmi múdre, vedia si rýchlo poradiť, pomôcť. Stačí iba “načúvať” a “dovoliť” im to. A ak telo nechám konať animálne, no zároveň nikomu neubližujem, prirodzený zvierací inštinkt, ktorý je vedený pohybom, zvukom a dychom ma veľmi rýchlo dostane z emočného napätia do emočnej rovnováhy.

Nie je lepšie si vytvoriť ochranu?

Najprv som to robila tiež, kopec bariér, presvedčení a predsudkov. No zistila som, že to vytvára iba bloky v prúdení energií. Tieto ochrany aj v podobe spoločenských noriem ma obrali o vnímanie vlastných prirodzených potrieb a o vytváranie si vlastných prirodzených hraníc v danom momente. Prejavilo sa to v partnerskom živote, kde pri tých najintímnejších chvíľach som nevedela rýchlo zareagovať a nechala som ubližovať sama sebe.

S otvoreným emočným systémom sa nič v tele nezadržiava. Veľmi rýchlo som sa naučila ovládať emócie a použivať ich podľa potreby tak, aby mi pomáhali – už neovládali mnou.
Dokázala som nájsť svoju vlastnú hodnotu a vnútornú silu.
Keď dovolím môjmu telu spontánne vypúšťať emočné napätie, vyhnem sa množstvu zbytočných chorôb zo zablokovanej energie v ňom. Zároveň sa v mojich vzťahoch prestáva vytvárať komunikačná priepasť a odpudivé iskrenie sa mení na príťažlivé. Život znovu plynie a ja mám možnosť skúšať veci robiť inak.
Toto je najväčšia škola, škola života.

A ako pracujete so svojimi emóciami vy?

Ak nijak, možno je čas začať. Akokoľvek to bude, je to kráčanie vpred. A ja nestojím v jednom bode, kde mi je veľmi zle, no naberám nové skúsenosti, čím sa učím, prirodzené, ako dieťa.

Želám krásny zvyšok dňa
S úctou
Jana Abatis