Máte potreby, ktoré v partnerstve nekomunikujete?
Zdravé ženstvo v každom z nás, aj v mužoch aj v ženách, má svoje pocity a potreby, ktoré vznikajú každý deň, a ak sú nevypovedané, nabaľujú sa. Niekedy sú obyčajné, jednoduché ako: „Buď chvíľu ticho.“ „Potrebujem si 20 min. pospať“. Inokedy sa veľmi dotýkajú našej hĺbky: „Obím ma a pevne ma drž aspoň 2 minúty.“ „Ťaží ma, keď vidím, že sa trápiš a neviem, čo sa deje.“ Alebo sú veľmi na telo: „Pred milovaním buď viac pozorný k môjmu telu.“ „Tak rad by som mal viac orálneho sexu.“ Máme obrovský strach a pocit hanby prezentovať seba navonok.
Strach z neprijatia je tak veľký, že to ani neskúsime a utápame sa v tom, že ten druhý ma absolutne nechápe.
Je možné to zmeniť?
Jednoduchá cesta je často pre nás tá najťažšia. No aj tu platí, že je potrebné ísť denno denne trošku mimo svoju komfortnú zónu. Krok za krokom, postupne.
U nás doma sme napríklad zaviedli dve dôležité zmeny v organizácii dňa:
1. So svojim mužom si každý deň snažíme nájsť čas byť sami so svojím vnútrom, so svojou esenciou, hoci občas len na pár minút, ráno o 5-tej. Ja napríklad tancujem Tandavu a muž ide von na prechádzku alebo do sauny.
Ženská časť v nás si zvedomuje svoje potreby, pocity a „napĺňa sa láskou“, z čoho čerpá celý deň – robí niečo iba sama pre seba. Potrebuje „plnosť“.
Mužská časť v nás sa vracia do svojho stredu, do svojho bytia. Zkľudňuje svoju prílišnú mentálnu aktivitu, či emócie. Potrebuje „prázdnotu“.
Narovnávaním sa do seba, prepúšťam vonkajšie spoločenské domnienky, očakávania, či staré vzorce, ktoré mi naskakujú a potom prichádza „jasnosť“ a „láska“. Najprv mi takéto zvedomenie trvalo vždy dlho, no praxou už stačí len pár minút. Ide o tréning v praktizovaní zdravého nadhľadu, tak ako tréning pri športe.
2. Každý deň sa snažíme nachádzať čas byť vedome spolu – s vedomým rozhovorom a vedomým dotykom. Zdieľame svoje pocity a potreby…rozhovorom mysle cez pokoru a úctu. Vnemy z toho, čo sa udialo, a čo by sme radi zmenili. Tu je dôležité pripomenúť, že rozprávame zo svojho vnútra, o svojich pocitoch. Nie je tam posudzujúce slovo za slovom Ty! A vždy jeden rozpráva a druhý sa ladí do pocitov rozprávajúceho. Alebo sme iba v tichosti, vedľa seba a vnímame náš dych, tep, oči, pokožku … rozhovorom sŕdc.
Je to dôležitý čas na zachytávanie vlniek, ktoré nám prechádzajú cez naše hranice, aby nedošlo k ničiacej cunami. Zväčša druhá strana ani len netuší, čo sa vo mne odohráva. Ale tým, že idem s kožou na trh, vzťah sa viac otvára do porozumenia, úcty, prijatia, radosti a láska môže plynúť.
Na to, aby sme dokázali denno denne ustáť nájsť si čas medzi povinnosťami a deťmi, je zase potrebné zdravé mužstvo v každom z nás : pevná vôľa, silná disciplína, jasné vymedzenie hraníc.
A denno denne sa môžeme postupne viac a viac spoznávať, rásť popri sebe, podporovať sa tým, že sa vypočujeme bez posúdenia a prijímať toho druhého taký aký je. Partnerstvo môže byť krásna cesta duchovného rastu.
… Škola života je nádherná. Stále je sa kde posúvať…
S láskou a úctou
Jana Abatis
Zdravé vedomé partnerstvo
