V partnerstve, tak ako aj v iných vzťahoch, buď chradneme alebo sa rozvíjame. Partner je nám najbližší človek, a práve preto je partnerstvo výborné na trening v osobnom rozvoji.
Často sa stretávam s názorom ľudí, že partneri si majú pomáhať a podporovať sa. Čo si ale pod slovom podprovať máme predstaviť?
Ak pomáham partnerovi tým, že ho vyživujem, vyváram mu, starám sa o neho, ako o malého chlapca alebo sa dokonca snažím podporiť svojho partnera v jeho životnej púti a pomáham mu nájsť si prácu, stávam sa pre neho VEĽKOU MATKOU. Matkou, ktorá vyživuje svoje dieťa.
A teda z rovnocenného vzťahu sa stáva vzťah nevyrovnaný, vzniká závislosť, ktorá je prirodzená u detí, no partnerstvo ochromuje. Partner v pozícií dieťaťa sa nepostaví na vlastné nohy a nenájde svoje skutočné životné predurčenie a matka časom začne chradnúť, pretože nedáva plnú výživu sebe, ale všetkým naokolo. Zároveň nedospelé dieťa jej nevie preukázať plnohodnotnú podporu. Starať sa o muža áno, len dávať pozor na dôvod a nezachraňovať. 🙂
Ak pomáham partnerovi tým, že mu ukazujem, vysvetľujem, čo robí zle, a čo a ako by mal robiť inak, aby to bolo správne, dokonca mu nájdem terapeuta, tak sa dostávame do vzťahu UČITEĽ A ŽIAK a znovu to je vzťah nevyrovnaný.
Ja chcem partnera naučiť niečo, čo už dávno ovládam, a partner sa tomu zväčša obrovsky bráni. V partnerstve je to len čistý boj o moc, boj o nadradenosť. Veľkú rolu tu zohráva pýcha. Vzťah žiak a učiteľ funguje medzi dvoma ľuďmi iba ak on, z vlastnej vôle, sa chce niečo naučiť. Rozhodne sa kedy, kde, za akých okolnosti a od akého učiteľa. A po vzájomnej dohode s učiteľom mu zaplatí za učivo dohodnutou odmenou. Ja sa ale partnera môžem spýtať, či chce niečo o danej veci vedieť. 🙂
Ak pomáham partnerovi v tom, že robím všetko, čo mu na očiach vidím, je to vzťah, kde ja som SLÚŽKA a partner je PÁNOM. Vzťah sa znovu stáva nevyrovnaný. Veľmi rýchlo sa dostaví pocit menejcennosti, že nikdy nie som dosť dobrá a stále tam bude niečo, čo nebude dosť dokonalé nato, aby bol partner spokojný. Vidieť niečo na očiach ešte neznamená, že to aj musím urobiť. Je to na mne, či chcem, mám chuť a čas alebo nie. 🙂
Tak ako by sme si mali pomáhať?
Najlepšia pomoc v partnerstve a jediná, na ktorú som zatiaľ prišla, je úprimná otvorená komunikácia cez srdce a jednoduché, obyčajné prijatie.
Ak chcem partnerovi s niečim pomôcť, vždy si treba dať otázku: Cítim sa v tom dobre? Robím to iba z mojej čistej radosti? Aký iný dôvod ma k tomu vedie?
Najčastejšie dôvody pomáhať:
Dôvodov a strachov, ktoré sa vynárajú z podvedomia, je veľa.
Ak chcem urobiť niečo pre partnera, robím to z radosti, len tak, že mu chcem pomôcť v záhrade, alebo práve mám chuť navariť úžasné jedlo. Takže ak sa ma aj partner opýta o pomoc, potrebujem sa učiť zastaviť a porozmýšľať, či to naozaj chcem a čo ma k tomu vedie. Ak to nie je čistá radosť, odmietnem.
V osobnom živote práve venovanie pozornosti svojim pocitom a potrebám podporuje môj rast. Pretože ak spozorujem pri pomoci partnerovi odpor, či iný dôvod ako radosť, mám hneď konkrétnu tému, ktorú môžem u seba riešiť. A teda prichádza vlastné uvedomenie a môžem hľadať cesty ku zmene.
Namiesto pomoci môžem stále ísť cestou obyčajného PRIJATIA.
Čo je obyčajné prijatie?
Obyčajné prijatie je napríklad v tejto situácii:
Partner ma poprosí, že by chcel niečo dobré, sladké ako dezert. Ja vnímam, že mám tiež zrovna chuť na sladkosť. A tak vymyslím nejakú dobrotu a čarovne ju prestriem pre oboch.
No na druhý deň sa môže stať, že ma partner poprosí, že by chcel kysnuté buchty. Ja ich robiť neviem a ani nechcem jesť kysnuté cesto a teda tuto informáciu úprimne zo srdca komunikujem.
No o pár dní idem okolo pekárne a uvidím tam čerstvé lekvárové i tvarohové buchty. Spomeniem si na potrebu partnera a s radosťou mu ich kúpim.
A teda prijímam svoje i partnerové potreby. Nesilím sa uskutočňovať všetko čo si zamanie. Nesnažím sa byť najlepšou ženou na svete. Ja ňou som práve teraz, lebo som sama sebou. Ani seba a ani muža do ničoho netlačím, ale v úprimnosti komunikujem a robím veci s radosťou v srdci.
Práve touto nepomocou ale ÚPRIMNOU KOMUNIKÁCIOU svojho stavu cez srdce a OBYČAJNÝM PRIJATÍM partnerstvo RASTIE a LÁSKA môže naplno PRÚDIŤ.
Výsledok je, že sa toľko nestrácame jeden v druhom, vraciame sa k svojmu stredu a upevňujeme svoju silu.
Želám krásny výživný čas.
S úctou 
a láskou v srdci
Jana Abatis
Ak vás článok zaujal, viac sa môžete dozvedieť pri osobnej konzultácii, či na individuálnom stretnutí.