Počas nášho života sa učíme približne takto: rozhodneme sa, naberáme informácie, vytvárame si predstavu o tom aké to asi je a následne skúšame. Najviac uvedomenia nám dajú  skúsenosti.  Keď sa niečo naučíme, trénujeme to: jazda autom, jedenie s príborom, plávanie… Trénovaním, tzn. mnohými skúsenosťami, sa zdokonaľujeme a  meníme a rozširujeme hĺbku poznania tejto zručnosti.

Tak je to aj so zručnosťou komunikácie vo vzťahu.

Ako informačný kanál ku zručnosti komunikovať nám boli v prvom rade rodičia a neskôr celá spoločnosť.

Uvedomili ste si, že vo vašej komunikácii v partnerstve niečo chýba? To, čo väčšine vzťahov chýba, je komunikácia úcty, porozumenia, dôvery alebo súcit. Je to komunikácia lásky cez naše srdcia.

Ako komunikovať s láskou?

Prinášame Vám inšpiráciu skrze naše dlhoročné hlboké skúsenosti. Svoje informácie Vám predávame nielen skrze vysvetľovanie informácií. Pri našich sedeniach zapájame čo najviac možných zmyslov, aby ste mohli na vlastnej koži pocítiť, zažiť a vyskúšať si úplne iný spôsob fungovania vo vzťahu. Práve prítomný zážitok nám vie priniesť nový spôsob.

Pocítiť si skutočný zážitok novej komunikácie bola pre nás najrýchlejšia cesta k rozhodnutiu opustiť staré štruktúry chovania, ktoré nám viac ubližovali ako slúžili. 

 Sme dvaja ľudia, ktorí sa stretli po veľkých životných partnerských sklamaniach a rozhodli sa žiť vedomí život. Začiatky bolestivé, priam nebezpečné životu. Všetko sa otočilo, keď namiesto boja dvoch majstrov ľútostivých obetí, sme začali kráčať cestou lásky, skrze porozumenie, súznenie a zdieľanie radostí a šťastia. 

 Čo sme urobili? Naučili sme sa v toxických situáciách ukončiť vzťah.

Áno – ukončiť vzťah obetí, ktorý sme tak dokonale hrali, až nás tento vzťah začal rozdeľovať.

Čo sme týmto spravaním dosiahli?

Máme partnerský vzťah:

so živými emóciami,

s dôvernými úprimnými rozhovormi,

s vedomou komunikáciou tzn. uvedomujeme si, čo hovoríme a akým spôsobom,

láska sa stále viac prehlbuje,

spoločné tvorenie sa otvára stále väčšej slobode,

sexuálna príťažlivosť sa nestratila, práve naopak,

a naše zranenia a vzorce sa stále rýchlejšie rozpúšťajú.

Mužsko-ženské žabomyšie vojny, alebo ako som sa stala na 10 min mužom?

Raz som prijala s partnerom úlohu vymeniť si role: ja som hrala MUŽA a on ŽENU. Scénka bola vopred daná:

Ako MUŽ som vôbec necítila, čo sa deje so ŽENOU, iba som sledovala výraz ŽENY a usudzovala hlavou, aký príbeh sa asi v hlave ŽENY odohráva? Situácia vyzerala tak, že niečo nie je v poriadku. Najhoršie bolo, že čím viac sa ŽENA (môj partner) dostávala do emócii, tým viac som ako MUŽ nechápala, čo sa deje, a mala som pocit, že je mimo, potrebuje schladiť. Ako MUŽ som chcela zo situácie úplne odísť, hlavne preč od toho bláznovstva! a videla som, že som vzdialená tomu, čo prežíva druhá polovica.

Bŕŕŕŕŕ. Akoby jedna z klasických neriešiteľných situácií emočné hysterickej alebo smutnej ženy a nechápavého muža.

Bolo to pre mňa užasne poučné, zažiť si ten pocit byť MUŽOM. Hoc len na 10 minút. Pochopila som MUŽOVÚ bezmocnosť, že keď nemôže vyriešiť problém, odchádza preč, smeje sa, čuduje sa… lebo v tom nie je rácio :)) A to v emóciach naozaj nie je!

 Cesta k zblíženiu je znovu sa stretnúť cez srdcia.