Prečo je teraz toľko žien samých, bez partnerov? Bola moja otázka pri stretnutí s jednou krásnou, živou ženou, ktorá sa zastavila u mňa na masáž. Ráno mi prišla, ako jedna z mnohých, táto odpoveď… modlitba :
Ženy minulého storočia, naše matky či pramatky, sa ako prvé lastovičky prestali podvoľovať mužom – patriarchálnemu spôsobu života, a keďže nezniesli neúctu, začali od nich odchádzať. No odchádzali vo veľkej hrdosti, zatrpknutosti, nenávisti a nepochopení. Nechceli odpustiť to, čo im muži spáchali. Prestali v nich veriť a brali všetku zodpovednosť a kontrolu do vlastných rúk so zatrpknutosťou a mužskou tvrdosťou. Prestávali veriť v lásku.
My, ktoré sa pomaly bolestivo otvárame, a tiež ukončujeme manželstvá, či partnerstvá, máme zmeniť toto choré nastavenie v ďalších ženských pokoleniach, liečiť a meniť tieto duálne nenávisti a strachy. No nevieme ich prepísať v genetických kódoch našich rodných stromov bez skúseností. A teda samy si volíme rozchody, aby sme sa naučili odpúšťať, ctiť si ostatných, žiť v pokore (nie v nadradenosti ani v obeti), a tým narovnávať pokrútené vzťahy a ukončovať generačné krivdy. Začať žiť „samé“ so sebou v čistej „pravde“, v ktorej nie sme, keď sme preplnené strachom, nenávisťou, žiarlivosťou, manipuláciou či závisťou. Dôležité je, aby sme objavili svoju vlastnú tvorivosť, vnútornú múdrosť, a zažiarili ako hviezdičky aj bez prítomnosti toho druhého a zároveň stáli pevne nohami na Zemi. A keď k tomuto poznaniu neprichádzame s partnerom, s ktorým práve kráčame životom, sme odlúčení. Odlúčení, aby sme vošli hlbšie do seba a spoznávali svoju pravdu a naplnili sa pravdivou láskou „bez barličiek“, o ktoré sa tak radi opierame. A celé Nebo nám v tom pomáha, podporuje nás, by sme konečne mohli vyliečiť a ukončiť nenávisť medzi mužsko – ženským princípom, a mohla sa vrátiť jednota, odpustenie, pokora, úcta, porozumenie a súcit do nášho „prirodzeného, každodenného žitia“. Týmto uvoľnením a vyrovnávaním krivých zrkadiel vieme napomôcť veľkému liečeniu, ktoré prebieha aj z druhej strany – a to zo strany mužov. Aby mohla všeobecnú pýchu nahradiť pokora a teda úcta k životu ako takému.
Želám sebe a ostatným ženám tohto storočia silnú vôľu a veľkú odvahu robiť dôležité kroky pre ukončenie tohto „boja“. Či už sme v partnerstve alebo samé, liečme svoju polovicu našich rodných stromov a dovoľme to isté aj mužom. Otvorme dvere našim deťom a budúcim generáciám do sveta bližšieho k prapôvodnej pravde bytia, do sveta bližšieho k tvoreniu v láske.
Tak sa staň.
