Neustále máme potrebu chrániť sa, aby nám niekto neublížil. Aby nás niekto nezranil. No je to potrebné?
Keď zasadíme GMO kukuricu, ona nemá žiadnych škodcov, no vyhýba sa jej aj prospešný hmyz. Nemá žiadnu chorobu, ale ani včielka okolo nej nepreletí. Je veľká, ochránená, no nepozná odtienky radostí a starosti života. Je v bezpečí, ale je sama. Tuto umelú ochranu robíme aj na sebe. Cítime sa byť silní, ale vo vnútri sme nešťastní. Cítime sa byť v bezpečí, ale sme sami. Je to sila mať veľké múry pred sebou? alebo je to strach čeliť životu.
Ak chceme spoznať krásu života, tá vždy prichádza s žitím v nekomfortnej zóne, s žitím v nebezpečenstve, s žitím na okraji priepasti… No potom, prichádzajú neuveriteľné prekrásne zážitky života. 🙂
Je iba na nás, či chceme byť naplno „chránení“, alebo chceme naplno „žiť“.
